Zamotaný začiatok

18. května 2011 v 19:18 | Asha |  Punková uspávanka
Rozhodla som sa že sem dám svoju skutočnú knihu....Dúfam že sa bude páčiť Laughing
"Zuzka, rýchlo." drgla som ju "Veď už idem." odvetila Obliekli sme sa a bežali na autobus. Stihli sme ho naozaj len o vlások . Ak by sme ho zmeškali, nestihli by sme ani koncert skupiny Simple Plan. Je to moja najobľúbenejšia skupina spolu s Good Charlotte a 30 Seconds To Mars. Zuzka ich nežerie tak ako ja, ale predsa je moja najlepšia kamarátka a preto sa obetovala. Opäť som jej poďakovala a objala ju. Simple Plan hrajú prvý a posledný krát v Bratislave na Slovensku. Včera sme prišli do Blavy a ubytovali sme sa v hoteli, lebo ani moja ani Zuzkina rodina tu nebýva. Moja možno áno, ale neviem o tom, som totiž adoptovaná. Z detského domova si ma odniesli keď som mala desať rokov. Vzala si ma rodina..........Mám troch súrodencov. Dvoch starších bratov a jedného mladšieho brata. Mám ich rada ako vlastných a oni mňa tiež. Vôbec ma netrápi kto sú moji skutočný rodičia. A prečo by ma to malo zaujímať, veď ma dali preč. Na ďalšej zastávke vystupujeme, už sa neviem dočkať. Mám šťastie že je leto, lebo ak by som mala vetrovku roztopila by som sa od nedočkavosti. Popravila som si tričko s vlastnou potlačou, je to macko, ktorý sa podrezal. Utiahla som šnúrky na čiernych topánkach. Dvere autobusu sa otvorili a ja som ako šialená z neho vyskočila, Zuzka sa iba usmiala. Desať minút k miestu kde sa mal konať koncert. Ulice boli plné ľudí, najmä mladých nespútaných fanúšikov. Je tu mnoho pekných chalanov, možno sa aj s niekým zoznámime. Dostali sme sa úplne dopredu, davom sme sa pretlačili veľmi ťažko. Všetci vykrikovali "SIMPLE PLAN! SIMPLE PLAN!" No namiesto nich na pódium vyliezol nízky zavalitý chlap v čiernom obleku a začal rozprávať "Je mi to naozaj ľúto ale skupina, na ktorú ste čakali príde až o týždeň neskôr..." všetci do jedného začali nadávať a samozrejme aj ja. Koho by to nenaštvalo, ak by vyhodil.......eur aby počul že si má kúpiť ďalší. Nabudúce sa sem dostanem bez toho aby som si kúpila jeden ách lístok. "No máme tu niečo čo by sa vám mohlo páčiť, je to jedna skupina, ktorú určite nepoznáte." Dúfala som že povie poznáte, ale fajn. "Volá sa .......... Je to štvorčlenná chalanská skupina. Ešte pred tým ako im odovzdám mikrofón sa vám ešte raz ospravedlním. PREPÁČTE!!! Pri odchode dostanete náhradné lístky alebo peniaze." Chlap sa otočil a odišiel preč. Na pódium vybehli štyria chalani. Neviem ako vyzerali lebo tu sú osvetlenia a svetelné efekty. Najstarší sa však javil chlap za bicími. Kopa ľudí sa rozhodla odísť, aj Zuzka chcela no ja nie. Veď sme už tu, čo sa stane ak si ich vypočujeme, veď môžeme hocikedy odísť. Ostali sme až do konca, sú perfektný. Posledná pieseň bola najlepšia, končili okolo pol jednej ráno. "Boli ste skvelé publikum, dúfame že sme vás ohromili a hádam máme aj fanúšikov. Ešte predtým ako odídete tí čo viete hrať na bubny potrebujeme nového člena do skupiny. Dobrú noc!" Všetci tlieskali a pomaly odchádzali. Okolo štyridsať päť ľudí tu ostalo a šplhalo sa na pódium. Ten spevák je naozaj pekný. "Poď ideme už." Ťahala ma Zuzka preč, no ja som odvetila "Uvažujem." Naozaj som rozmýšľala, veď ja viem hrať na bicie. Čo ak by som to skúsila?! "Nie to nemyslíš vážne, nechceš..."zasekla sa Skúsim to!" vykríkla som príliš nahlas, všetky oči sa otočili na mňa, pozrela som do zeme. "Tak poď, takáto odvaha by sa nám hodila." usmial sa spevák Bolo mi to dosť trápne, no na pódium som šla. Sadla som si za bubny. Spevák mi podal akordy, noty a slová "Mám to aj spievať?" pozrela som naňho a on odvetil "To by bolo fajn." Poriadne som sa nadýchla a tresla som do bicích. Basgitarista ma doprevádzal, bola to zábava. Pieseň bola rýchla, energická, páčila sa mi. V polovici ma bubeník zastavil a povedal "Bola si skvelá, počkaj porada." Všetci šli trochu nabok a potichu si šepkali, po chvíli bubeník opäť prehovoril " Páčila si sa nám všetkým" odkašľal si akoby to nebola pravda a pokračoval " Môžeš ma nahradiť." Ostala som prekvapená, chcela som niečo povedať no nedalo sa mala som úplne zovreté hrdlo. Pozrela som na Zuzku a tá pozerala na mňa bola úplne zelená. "Ja mám školu neviem či to budem stíhať a nebývam tu." ozvala som sa napokon "Aj mi chodíme do školy a bývame Nitre." "Oh, aj ja som z Nitry. Aká náhoda." Usmiala som sa nasilu "To je úžasné, tak berieš?" zajasal nadšene spevák Nedokázala som odolať jeho sivým očiam, už som mala na jazyku slovo súhlasu a moje oči to asi tiež vraveli no Zuzana vtedy skríkla "Roxana čo to robíš?"
Neznášam keď ma volá mojim celým menom, no teraz som to neriešila "Prepáč, je to možno moja jediná šanca splniť si sen. Pamätáš akú pesničku som vtedy pri mory na pláži zložila? Ak nie tak počúvaj!" prikázala som jej "Máte niekto pero?" opýtala som sa aby som mohla napísať akordy pre ostatných. Gitarista mi ho podal a ja som naškriabala akordy a noty na druhú stranu piesne, ktorú som spievala.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Wíí Wíí | Web | 24. května 2011 v 21:24 | Reagovat

Je to strašně hezké :)

Ale, jestli ti můžu nějak poradit? Dala bych přímou řeč na nový řádek, a možná bych vytvořila nějaké odstavce, přece jenom se to potom lépe čte a nevypadá to na webu na první pohled tak zamotaně... :)

Bude to nějak pokačovat, že? Chtěla jsem se zeptat, kdy asi, by to tady mohlo být? Líbí se mi to. :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama