Srpen 2011

Na zdravie

31. srpna 2011 v 22:00 | Asha |  Punková uspávanka
Triasla som sa ako osika, bola som úplne zmrznutá i keď je leto, ja mám totiž strašne slabú imunitu a pri každej príležitosti ochoriem. Je to otravné byť stále chorá a ešte mať aj alergiu, samozrejme ja musím mať takú, ako málo ľudí, som alergická na slnko, ale vždy sa mi vyhádže iba nos. Som ja proste extra.
Matej začal smrkať, akoby plakal "Čo sa stalo, ty plačeš?!" "Nie, samozrejme že neplačem, ja len, mám niečo v oku."
Začala som sa smiať "To už je starý trik, to aj moja babička pozná. Počúvam ťa."
"Tak fajn, vždy pri tomto filme vždy plačem, kvôli jednej žene, umrelo veľa rodín, padlo úžasné mesto. Áno bola zaľúbená, čo neurobí človek pre lásku, ale nemusela padnúť celá Trója!" To je pravda, áno súhlasím s ním, bola tak trochu sebecká, mala všetko a ona si nevystačila.
"Čo bolo to bolo, ale čo bude, to môžeme ovplyvniť."
Stále sa mi kýcha "Na zdravie." opakuje Matej dokola ...
"Dobrú noc." Ozvala som sa. Oči sa mi pomaly zatvárali a nič som nevnímala, snívala som.
Ráno som sa zobudila skoro, na príjemnú hru na gitare. Rišo nemohol spať, naozaj vstáva skoro, je totiž len 5 hodín. Vonku je zatiahnuté a prší ako keby plakali všetci bohovia. Neviem čo sa stalo, že nás zahŕňajú takýmto letom, chcela som ísť na kúpalisko, ale aj tak by ma tam asi nepustili, veď som chorá. Nie že by ma nepustil personál kúpaliska, ale nepustili by ma chalani. I tak nemôžem hrať dnes na večeri v sále (budú sa hrať dáke pomalé vykopávky) , zastúpi ma zatiaľ Jack.

Toto píšem ja Asha: "Písala by som aj dlhšie, ale nestíham nič!! Už máme na nete rozvrh a tak si začínam opakovať anglinu a neminu. Som proste pošahaná :D Neviem kedy sa ozvem, ale zatiaľ ahojte." Vaša Asha

História rodinky

30. srpna 2011 v 20:44 | Asha |  Len tak tak :D
Neviem sa vôbec na nič sústrediť, nedokážem klikať do klávesnice bez toho, aby som sa pomýlila v každom slove a pre to ma ospravedlnte za chyby v texte. Poviem už čo sa deje, ale neni to nič zaujímavé, aspoň asi nie pre vás, mňa to naozaj zaujímalo...dobre, dobre, už to vyklpím!! Bola som doma s maminkou a rozprávala som sa s ňou ako už dávno nie, strašne ma zaujíma rodinný história zo strany matkynho otca a presne to som vyzvedala.

Včera som totiž našla 4 prstene po pra babke, aj ja som ju poznala a mala som ju rada, mala som asi jedenásť (myslím) keď zomrela, s kamoškou sme sa dohodli že nájdeme knihu našej rodiny (na Slovensku, tú rodinu, z ktorej vraj pochádzam pozná každý). Áno spomenula som nájdeme, lebo rodinná kniha sa stratila (pra babka ju vraj ešte videla) a potom nik nevedel kde je. Kamoška chce vyštudovať dejepis a veci okolo toho, no ja buď žurnalistiku, alebo herectvo, ale to nie je teraz podstatné.
S mamkou som sa rozprávala, no nevedela veľa, strašne ma to zaujímalo a snažila som sa z nej vyšťaviť čo najviac informácií. Bolo to ťažké, vraj im toho veľa babka nerozprávala, alebo si nepamätá, musím sa opýtať dedka, ten musí vedieť o svojej mame niečo viac ako vnučka, no nie??!!!
Som naozaj zvedavá o mi povie...
Rozmýšľam či by ste chceli vedieť aká to je rodina, ale neviem či vám to mám povedať, alebo nie.
Nepoviem to priamo, ale takto: Bojnice, zámok, hokejista...dosť dobré nápovedy, ak je niekto zo Slovenska a nechápe, gratulujem, opráš knihy a kuk pochodiť Slovensko treba :))....

Idem von, majte sa, dúfam že sa ozvem, lebo budem mať stále menej a menej času, plánujem totiž začať v škole makať, aby som mala minimálne jednu trojku, zdravím vás.....Vaša Asha :)) Brú noc....P.S. odporúčam pozrieť si na večre dáky film, najlepšie tróju, Achilles je sexoš :D :))....Milujem históriu :D

7.časť

28. srpna 2011 v 22:23 | Asha |  Punková uspávanka
Postavila som sa "Zbohom." Povedala som drsne "Mala som ťa rada a ty si sklamal."
Rozplakala som sa a rozbehla som sa smerom, ani neviem akým. Zrazu som sa ocitla v parku, sadla som si pod strom. Plakala som hodinu, možno dve, ak nie dlhšie, zrazu sa pri mne objavil Patrik. Pýtal sa čo sa stalo, musela som to zo seba dostať a preto som sa mu vyplakala, všetko pochopil. "Bol to len obyčajný pako," utešoval ma "Asi to tak malo byť. Osud zvolil takúto cestu, máš na viac." Usmieval sa, on bol teraz pre mňa slnko, ktoré dnes bolo za oblakmi. Začalo pršať, nevadilo nám pomali sme šli smerom do hotelu, kde sme bývali ešte pred tým. Prechádzali sme okolo obchodu s hudobninami a vtedy som zbadala naozaj super bicie, hrala som na nich raz v živote a to u kamošky, lebo jej brat hrá naozaj dobre.
Tie bubny sú fakt sladké, dobré a neodolateľné, ako čokoláda. Najhoršie na tom je, že ich nikdy nebudem mať, lebo mám doma už dvoje, jedny som dostala od celej rodiny na vianoce a meniny, no a tie druhé som si kúpila sama, brigádovala som v troch obchodoch naraz. Trvalo to dosť dlho, ale zarobila som si, bola som naozaj šťastná.
Nalepila som sa na sklo obchodu, ako malé dieťa, čo tam zbadalo lízatko veľké a sladké ako med. Patrik na mńa pozeral a ťahal ma preč, nevadilo mi že moknem, nič mi nevadilo, ani to že mi už sopel steká pomaly do úst, že každou chvíľou kíchnem.
Patrik ma zdvihol na ruky a niesol preč od regálu, nebránila som sa, lebo osm cítila že na mňa lezie choroba a tak bolo rozumné ísť do tepla do vnútra. Zaspávala som u neho na rukách, pomalá chôdza mi pripomínala kolísanie, dážď bubnovanie a Patrikove rozprávanie spievanie, ani neviem o čom rozprával.
Neviem ako, ocitli sme sa pred hotelom. Položil ma na nohy a takmer som sa šmikla, ale zachytila som sa jeho ruky, cítim že som urobila dobre, keď som vstúpila do skupiny.
V izbe som sa rozvalila na posteľ a schovala až po uši, bola mi strašná zima, Matej priniesol teplý čaj s citrónom a medom. Pomali som odchlipkávala a pozerala jeden z mojich obľúbených filmov Tróju, mám rda vetky filmi, ktoré sú historické. A práve také čítam aj knihy.....



                                 Musím ísť, nabudúce dokončím :) Vaša Asha

A Weekend At Pete Rose's

28. srpna 2011 v 13:23 | Asha |  Iné skvelé kapely
Ak ste sa dávno nesmiali na dákom videu, toto bolo uverejnené pred dvomi rokmi na youtube.
"I think he is dead." "No, he is not dead." :D:D:D "He is cold." :D:D:D:D

Ak by som aj ja mala dakoho mŕtveho slávneho nájsť na pláži, mohol by to byť napr. Billy Armstrong, Brendon Urie, Christopher Drew, niekto z Good Charlotte, alebo z dákej mojej obĺúbenej skupiny :D:D:D Nie že by som chcela aby boli dead, ale tak stretnúť sa so svojou hviezdou, nebolo by od veci :D:D:D

Už nepredlžujem a neprezrádzam, mrknite na to: Idem obedovať, je možné, že sa tu objavím aj večer, ale nie je to istééé :D Zatiaľ sa smejte :D:D:D:D:D:D Smiech je liek na všetko, ale tak Petovi už nepomôže ani smiech v tom videu :D:D:D.....Vaša Asha :D

U Mischell

26. srpna 2011 v 20:26 | Asha |  Len tak tak :D
Spala som u svojej skvelej kámarátky a naozaj sme sa bavili.
Na pár minút sme skočili na počítač, ale jej brat sa rozhodol že tam bude on. Tak fajn, my sme vytiahli foťák a začala vážna sranda, ešte teraz sa smejem. Nedá sa to ani opísať, ako sme sa smiali :D Dám sem dve fotky, ale až na záver, teraz čítajte.
Sadla som si na postel a začala sa strašne smiať, Mischell strašne pišťala, v jej izbe bol pavúk, ona sa pavúkov bojí, no ja ich priam milujem. Ona to vie a pre to ma nikdy nepúšťa k pavúkom, lebo ja sa s nimi potom hrám a tvárim sa že to sú moji kamoši a ja sa s nimi rozprávam. A tak to aj dopadlo, tento pavúk bol pomerne veľký, no mne to neprekážalo, začala som mu vravieť "Óóó Chriss, teba som tak dávno nevidela, kde si sa túlal??" Otočila som sa na Miscell a povedala "Bol u teba pod posteľou a bál sa vyliezť, lebo si vraj zabila Georga a potom tam smútil. Miscell, to sa nemôže, George bol jeho najlepší priateľ. On bol celebrite, vedel skvele spievať, všetci ho prirovnávali k Jeredovi Letovi."
Obe máme strašne radi Jareda, čiže sa ani poriadne nezasmiala, ale potom vybuchla do smiechu a ja s ňou, no smsola bola že Chriss ušiel. No ona ho zbadala zase a postriekala ho sprejom proti pavúkom, včelám a podobne. Bolo mi ho ľúto.
No skrátim to, lebo budem musieť ísť.
Foťák sa za ten večer, takmer celý vybil, hádzali sme xichty ako naozaj šialené deti. S Domčom sme hrali súťaž, že kto vydrží dlhšie hore, no samozrejme my sme to skoro vzdali, lebo ja som musela o 10:00 ráno byť doma.
Tu sú dve fotky:


Tak ja musím padať preč, najmä z izby, lebo mi tu cinká zvonkohra a strašne to lezie na nervy, takú otravnú zvonkohru ste ešte nepočuli. :D
Vaša Asha, majte sa :))
P.S.: Wíí, prosím nedala by si mi
prosím tvoj mail?? :))

Nemám tušenia :)))

24. srpna 2011 v 15:28 | Asha |  Len tak tak :D
Fakt sa na seba hnevám, nebola som tu dlho :( Nenormálne ma to mrzí, ale nemohla som, lebo som u babky a na počítač som sa dostala až teraz, lebo moja teta (je totiž závislá na fb) šla na kúpalisko. Ja som samozrejme využila chvíľu a skočila som na blog a prirodzene na youtube.
Nemamám veľa času, pôjdem totž domov, ale tam asi nebudem mať notebook, lebo si ho otec bral do práce, alebo kam. :)) Práve pozeám na naozaj skvele spracovaný klip, najsamlepšieho speváka a tanečníka Michaela. Samozrejme počúvam hlavne punk a podobne, ale na neho nezabudnem nikdy, tak ako hockto. :D Ak poznáte Remember time, ale určite áno :)

Som naozaj popletená, píšem si s jednou babou po anglicky, čítam článok počesky, píšem text v slovenčine a ešte aj počúvam pesničku (práve som ju zapla) po nemecky. Asi mi šľahne :D

Musím ísť, újde mi autobus :D Vaša Asha (nepochopila som tému týždňa, vy áno?!) :D

Patrick Stump A Cappella Michael Jackson

20. srpna 2011 v 22:40 | Asha |  Iné skvelé kapely
Mne sa to páči a vám?? :D klik tu
Nie som nadšená, že Fall Out Boy sú rozpadnutý, ale Patrick dopadol najlepšie zo všetkých :D... Skupina Black Cards, ktorá vznikala vďaka ich gitaristu Peta Wentza, hrajú niečo takéto (mne sa to osobne zrovna príliš nepáči)...a zostali ešte dvaja členovia bývalej skupiny a tý si teraz užívajú v skupine The Damned Things...Pred tým, ako boli spolu, im to tak či tak šlo naozaj dobre, teraz nie sú taký good...
Zajtra asi pôjdem von s MIschell a Dominikmi, haha, znie to zvláštne že s Dominikmi :D..no nie?? :)) Sú dvaja, jeden väčší trulo, ako druhý :D

Posledná pjesnička na záver, aj s klipom...od Fall Out Boy, keďže ich stále spomínam (dnes som si totiž na nich spomenula a celý deň ich počúvam)

Majte sa, prajem dobrú noc, som unavená ako kôň :D Vaša Asha :)

spolieham sa iba sama na seba

20. srpna 2011 v 14:37 | Asha |  Punková uspávanka
Sedela som na lavičke, čakajúc na prílet z Londýna. Zrazu som pred sebou zbadala vysokú postavu športovca, so žiarivými hnedými očami. S čiernymi vlasmi vyčesanými do hora, no nie krátkymi. Hodila som sa mu okolo krku, pevne som ho držala a nemienila nikdy pustiť. "I love you." Povedal nežne a objal ma, tak že som ledva dýchala. Má pevný stisk, no ja som si už mierne zvykla, alebo sa aspoň snažím. "I am so verry happy that you are there." zamrmlala som do jeho hrude. Začala som sa fakt dusiť a tak som sa odtiahla, bolo to náročné, pri tom silnom objatí. "Oh, sorry. It is my madder." uvedomil si že ma naozaj pevne držal.

(Prekladané Joelove reči do Slovenčiny...J)
"Už o č mesiace budeme spolu tri roky." položil si ruku na moje plece. "Som najšťastnejší človek na zemi." povedali sme naraz. Sedeli sme v malej zmrzlinári a jedli naozaj dobrú zmrzlinu. Čokoládová je moja obľúbená, no Joel má záľubu v ovocných, najmä v jahodovej a presne tak to aj bolo namiešané v našom pohári, ale navyše sa tam vyskytla jogurtová, tú máme radi obaja.
Len tak sme tam sedeli, pozerali na seba a mlčali. Ticho mi nevadí, ale teraz to bolo iné, nestretli sme sa vyše mesiaca a nemáme si čo povedať? Ako to je možné, do teraz, vždy keď sme boli spolu ústa sa nám nezavreli, ako sme stále rozprávali. Čo sa to teraz deje? Je to niečo prapodivné, zvláštne, neporozumiteľné. Začínam uvažovať či robím správne že mu nepoviem nič o Keep Away Me, no teraz som si neistá vo všetkom, okrem pár vecí. Poviem mu to, aspoň nás budú poznať aj niekde v zahraničí a nie iba na Slovensku.
"Musím ti niečo povedať." Ozvala som sa "Aj ja by som ti niečo chcel." Zhlboka sa nadýchol.
Mala som pocit že by som asi mala začať prvá "Som v jednej skupine, hrám tam na bicie a zrejme budem aj spievať." No a je to vonku, cítim sa skvele, zrazu som cítila ako by mi spadol kameň zo srdca, o ktorom som nevedela že tam je. "To je skvelé." Povedal bez nálady
"Čo sa deje?" pozrela som mu priamo do očí a dúfala že nič hrozné. "Skoro nič, ibaže...neviem ako ti to mám povedať...Ja, no poviem to na rovinu." Odkašľal si a zahľadel sa do zeme. "Mám ťa naozaj veľmi rád, ale neviem či sa naozaj chcem s niekým viazať, keď mám najlepšiu dobu pred sebou a môžem si užíva. Teraz ide vysoká a ja budem mať menej času ako doteraz. Rozumieš?"
Neverila som vlastným ušiam, nedokázala som pochopiť, čo som práve počula. Bol to náhli šok, bodnutie do srdca, ešte pred piatimi minútami som netušila, čo sa mu víri hlavou a teraz by som dala hocičo, aby som sa to nedozvedela. "Áno, viem." slzy sa mi začali tískať do očí a n si to všimol, preto povedal "Roxy, teraz ma dobre počúvaj. Budeš?!" pomaly a neisto som prikývla "Fajn, ja ťa milujem najviac na svete, ale potrebujem pauzu, musím vyštudovať a potom sa k tebe vrátim, no kamaráti ostaneme na veky. Aj keby sa stalo hocičo, si najúžasnejší človek v mojom živote. Žiariš ako slnko na oblohe, si ako vietor, čo unáša loď do bezpečia, hviezda, ktorá ukáže cestu domov, keď niet cesty späť. Roxana, teraz povedz že ostaneme kamaráti a ja si ťa potom nájdem, nech budeš hoci kde." Povedal to nádherne, bude to tým že vyštudoval žurnalistiku a teraz keď mi niečo povie, nedá sa odolať. No teraz váham, sľúbim mu to, alebo nie? Zrejme nemám a výber, lebo on si vždy vystojí svoje. "Áno, sľubujem, kamaráti, ale ešte tento týždeň si užime." "Samozrejme, ešte týždeň sme pár."
"Čože? Nepovedal si že i tak ostaneme naveky spolu, no oddelený?!" prehltla som veľký kus studenej zmrzliny. Teraz som na ňom zazrela neistotu, nevedela som čo si mám myslieť. Hlava sa mi vyprázdnila, nezostalo tam nič, iba nenávisť. Všetko iba hral (hodiny herectva sa m vyplatili), ak ma aj kedysi mal rád, teraz to už tak nie je, aj jeho posledné slová boli klamstvo. Všetko bolo podlé klamstvo a hnusná lož, čo iné čakať od chalana, ktorý je v škole hviezdou, vždy najlepší, dokonalý Joel. Mala som to tušiť, v tomto svete sa človek môže spoliehať iba sám na seba.

Bez projektu, on príde...

20. srpna 2011 v 0:04 | Asha |  Punková uspávanka
Dorazili sme do Košíc. Prvá vec, ktorá sa dostavila na rebríček povinností bola, zohnať Košický kroj.
"Čo tak sa najprv ísť najesť?" ozval sa Matej, ktorý asi hodinu kuvikal, aký je on strašne hladný. Ale keď sme všetci jedli ovocie, tak "Nie nedám si." Má asi vlastný rozum, ktorému nik neporozumie. Nevadí, veď aj takí ľudia musia byť, no nie?!
"Si tupec." šomral Rišo
"To vieme všetci, ale tak obed by bodol." Zasmiala som sa, "ešte že máme v skupine babu, ktorá ma bude obraňovať." Chytil ma Matej okolo pásu. Odtiahla som sa od neho so slovami "Nemysli si že to takto bude stále." "Ale, zlatík, môj, krásnučký...." "Sladké slová na mňa neplatia." Poštípala som ho na líci, on iba vzdychol "Au!"
Vybrali sme si naozaj dobrú reštauráciu, s výtečnou pizzou, zobrali sme si jednu mega pizzu a rozdelili si ju. Je to sranda byť len a len so šibnutými chalanmi. Počas cesty som sa o nich dozvedela rôzne zaujímavé veci. Ako napríklad, Rišo má frajerku, ktorá chodila s jeho bratom, ktorý má o tri roky menej ako Rišo, má 13, toľko má aj Rišova milovaná. Neporozumiem, prečo je s takým malým deckom?!! Vraj to bolo takto (v Rišovom podaní): "Môj brat Adam chodil s Andreou už rok, potom ju priviedol domov, mala u nás prespať, lebo jej rodičia šli na ples. Všetci traja sme mali spať v mojej izbe, lebo Adamova sa práve prerábala. Ja som si v kľude hral na gitare, keď zrazu vošli do izby, ako som ju uvidel prestal som hrať a stál som s otvorenými ústami. Andrea bola tak krásna, mala ryšavé vlasy a tmavo hnedé veľké oči. Milo ma pozdravila, sadla si na posteľ a zrazu sa postavila. Začala si prezerať moju gitaru a opýtala sa či si ju môže požičať. Nedokázal som povedať nie a ona začala hrať, šlo jej to naozaj skvele. Potom gitaru odložila a šla dole za bratom. Keďže ani naši neboli doma pustili si dáky romantický film a pritom sa bozkávali. Bol to hrozný pohľad keďže ja som sa do nej zaľúbil na prvý pohľad. Dohodli sme sa že ja, budem spať v obývačke, oni dvaja v mojej izbe. Už šli spať, no mne sa ešte nechcelo, pozeral som telku. Bolo dosť neskoro a tak som sa rozhodol že idem spať, ale pyžamo som si zabudol v izbe, musel som ísť hore. Bola krásna keď spala. A tak som ju pobozkal na čelo, vtedy sa prebrala a strašne sa zľakla. Rýchlo som zbehol dole a hneval som sa sám na seba aký som hlúpy.
O týždeň neskôr som jej povedal že sa mi páči a ona sa priznala že aj ja jej, chceli sme to povedať bratovi. Pochopil to, lebo o deň na to som ho videl s dákou inou babou. A odvtedy sme spolu. Už je to rok." Potom sa rozplýval, aká je ona úžasná a super.
Matej má vraj tiež babu, ale sú dosť na nože, vraj ju pristihol s dákym jeho super kamošom. Ona sa nenormálne snažila vyvliecť z toho, ale jeho kamoš mu povedal pravdu. Matej sa s ňou nechcel rozísť, lebo ju vraj veľmi ľúbi. Ona tiež sa rozhodla ostať s ním, ale nevie prečo, určite ho neľúbi.
Jediný ktorý je z chalanov sám je Paťo, jeho komentár stojí za to: "Nerád sa viažem, nepotrebujem babu, mám gitaru. Keď príde tá správna zistím to, zatiaľ som sám slobodní s dokonalým hlasom."
Ja nie som taktiež sama, mám totiž Joela, má 19, býva v Londýne. Chodíme spolu už takmer tri roky, od vtedy ako som nastúpila do Londýna do školy.

Pri jedení ma napadol jeden mega super nápad, zavolám Margaret. "Hi Marge, I have one question. Can I?" opýtala som sa milým hraným tónom. "Hello, Hello Roxy, yes you can." Odvetila, no to bolo myslené s ozajstnou radosťou.
"Please, a project from school…Can we make it together?" "Yes, we can. It is good idea."
Takže môj plán sa mení na skutočnosť. "About what do you have it?" "It is about animals from jungle." "It is so good, you can make it and we will tell to teacher that we make it together. Okey?" "Okey. We are the best friends." "Yes we are." povedala som ironicky. "By." rozlúčila sa a ja som to zrušila.
"Kto je Marge?" opýtal sa Rišo, ja som sa uškrnula "Je to triedna trapka, má čisté jednotky. Každému všetko uverí, tak ako ste počuli. To znamená, že sa môžeme vykašľať na celý projekt, budeme si užívať. Viem že je to zlé, tak ale dievčatko sa aspoň poteší." "Si myslíš, že my sme to nikdy neurobili?" zaškeril sa Paťo "Nedávno."
Rozhodli sme sa ísť do Blavy, kde sa zastavíme na koncert Simple Plan, aby sme ich predskočili, ako sme mali sľúbené, vlastne ako mali ešte chalani dohodnuté. Strašne sa na to teším, lebo sa stretnem s jednou z mojich naj skupín.
Viezli sme sa autom, bolo mi fakt dobre. Spievali sme si rôzne dobré piesne. Necítila som sa vôbec previnilo. V najlepšej časti piesne Untiled mi zavibroval mobil vo vačku, esemeska, od Joela: " Teším sa moc na teba.", je to jedna z mála viet, ktoré vie po slovensky. "Koľkého je dnes?" "17." Dostala som rýchlu odpoveď "Zajtra o 16:00 musím byť na letisku v Bratislave." "Prečo?" opýtali sa všetci naraz "Príde Joel." myklo ma, lebo Patrik dupol na brzdu "Čo že?" "On tiež nemôže vedieť, že som v skupine." "Prečo?" "Lebo by to vykecal v škole."
"No a? Aspoň by nás poznali aj v Londýne."

A opäť Chorvátsko

7. srpna 2011 v 18:17 | Asha |  Len tak tak :D
Bola som v Chorvátsku, vrátila som sa, bola som u babky, som doma, pôjdem do Chorvátska, prídem. Pondelok zase odchádzam preč, zrejme na týždeň, ale ak sa zapáči moc, tak zrejme to bude predĺžené na dlhšiu dobu. Tším sa, no pravda je že sa mi tam vôbec nechce.

A prečo??
Lebo som už bola, keby idem na to isté miesto tak fajn, tam som mala kámošou, som bola Mickey (Mouse), pod týmto menom ma tam poznali skoro všetci, s kt. som sa zarozprávala. Joj, spomienky!! No fajn, vraciam sa naspäť k otázke. Prečo nechcem ísť...Do Chorvátska chodím strašne dlho, skoro každý rok (to skoro tam ani byť nemusí)

Možno sa mi podarí sa tam napojiť niekde na net, ale naši sú zásadne proti netu na dovolenke, i keď bereme notebook. Neviem na čo nám je, zrejme na pozeranie rozprávok pre bráška a ségru, hmmm....

Pri mori je dobre, ale s kámošmi najlepšie...

Keď tak, bola som v Chorvátsku a s tetou sme sedeli na lavičke (má 18, no všetci jej typujú 15, aj rozumovo, i look likovo), chceli sme si tam nájsť kámošky a keďže ja som odhodlaná urobiť každú blbosť, šla som za dvomi babami, čo sedeli obďaleč. Opýtala som sa "Can we sit there?" nič iné ma v rýchlosti nenapadlo, no vyšlo to. Dali sme sa do rečia a všetko bolo fajn, vznikli z nás super kámošky. Rozprávali sme sa po anglicky, moja teta nič nerozumela a stále opakolvala "Ty mňe sexy boys." Checla sa zoznámiť s dákym chalanom, bóžinku to bolo hrozné, snažili sme sa jej to vyhovoriť, no nie, ona má vlastný rozum. Na každého chalana ukazovala "sexy boys", množné číslo, ale neva Mrkající
Bolo tam fajn, lebo sme sa rehotali s chalanmi, trochu napitými, i s dvoma faakt ouch :D boli AJS :))

Oookej, mám veĺa zážitkov, ale keby som ich sem mala vyhŕknuť, asi by ste umreli...Ale predsa, pár nezaškodí...
Centro mesta bolo od nášho apartmánu vzdialené asi 3 km. Raz sme sa s tetou vybrali na prechádzku, boli sme fakt uťahané, 3 kiláky tam a 3 naspäť, ou moje nôžky :D Vydeli sme dve autá so značkou nášho mesta, doma som sa dozvedela že to bola moja suepr kámoška Susy :D Skoro ma šlahlo, ani sme sa nevideli, ojha, mohli sme spolu stráviť aspoň deň :D Joj to je šťastie v nešťastí.

Vždy keď som robila blbosti, ľudia sa ku mne nepriznávali, no ja som povedala "Nik ma nepozná, prećo si nemôžem užiť život??!!!! " :D:D I tak sa nik nepriznával :D:D:D

No fajn, idem možno sa tu večer objavím, ale neviem, lebo asi pôjdem von :D (večer znamená 8/9) :D
Vaša Asha...Teším sa keď sa vrátim :D