Bez projektu, on príde...

20. srpna 2011 v 0:04 | Asha |  Punková uspávanka
Dorazili sme do Košíc. Prvá vec, ktorá sa dostavila na rebríček povinností bola, zohnať Košický kroj.
"Čo tak sa najprv ísť najesť?" ozval sa Matej, ktorý asi hodinu kuvikal, aký je on strašne hladný. Ale keď sme všetci jedli ovocie, tak "Nie nedám si." Má asi vlastný rozum, ktorému nik neporozumie. Nevadí, veď aj takí ľudia musia byť, no nie?!
"Si tupec." šomral Rišo
"To vieme všetci, ale tak obed by bodol." Zasmiala som sa, "ešte že máme v skupine babu, ktorá ma bude obraňovať." Chytil ma Matej okolo pásu. Odtiahla som sa od neho so slovami "Nemysli si že to takto bude stále." "Ale, zlatík, môj, krásnučký...." "Sladké slová na mňa neplatia." Poštípala som ho na líci, on iba vzdychol "Au!"
Vybrali sme si naozaj dobrú reštauráciu, s výtečnou pizzou, zobrali sme si jednu mega pizzu a rozdelili si ju. Je to sranda byť len a len so šibnutými chalanmi. Počas cesty som sa o nich dozvedela rôzne zaujímavé veci. Ako napríklad, Rišo má frajerku, ktorá chodila s jeho bratom, ktorý má o tri roky menej ako Rišo, má 13, toľko má aj Rišova milovaná. Neporozumiem, prečo je s takým malým deckom?!! Vraj to bolo takto (v Rišovom podaní): "Môj brat Adam chodil s Andreou už rok, potom ju priviedol domov, mala u nás prespať, lebo jej rodičia šli na ples. Všetci traja sme mali spať v mojej izbe, lebo Adamova sa práve prerábala. Ja som si v kľude hral na gitare, keď zrazu vošli do izby, ako som ju uvidel prestal som hrať a stál som s otvorenými ústami. Andrea bola tak krásna, mala ryšavé vlasy a tmavo hnedé veľké oči. Milo ma pozdravila, sadla si na posteľ a zrazu sa postavila. Začala si prezerať moju gitaru a opýtala sa či si ju môže požičať. Nedokázal som povedať nie a ona začala hrať, šlo jej to naozaj skvele. Potom gitaru odložila a šla dole za bratom. Keďže ani naši neboli doma pustili si dáky romantický film a pritom sa bozkávali. Bol to hrozný pohľad keďže ja som sa do nej zaľúbil na prvý pohľad. Dohodli sme sa že ja, budem spať v obývačke, oni dvaja v mojej izbe. Už šli spať, no mne sa ešte nechcelo, pozeral som telku. Bolo dosť neskoro a tak som sa rozhodol že idem spať, ale pyžamo som si zabudol v izbe, musel som ísť hore. Bola krásna keď spala. A tak som ju pobozkal na čelo, vtedy sa prebrala a strašne sa zľakla. Rýchlo som zbehol dole a hneval som sa sám na seba aký som hlúpy.
O týždeň neskôr som jej povedal že sa mi páči a ona sa priznala že aj ja jej, chceli sme to povedať bratovi. Pochopil to, lebo o deň na to som ho videl s dákou inou babou. A odvtedy sme spolu. Už je to rok." Potom sa rozplýval, aká je ona úžasná a super.
Matej má vraj tiež babu, ale sú dosť na nože, vraj ju pristihol s dákym jeho super kamošom. Ona sa nenormálne snažila vyvliecť z toho, ale jeho kamoš mu povedal pravdu. Matej sa s ňou nechcel rozísť, lebo ju vraj veľmi ľúbi. Ona tiež sa rozhodla ostať s ním, ale nevie prečo, určite ho neľúbi.
Jediný ktorý je z chalanov sám je Paťo, jeho komentár stojí za to: "Nerád sa viažem, nepotrebujem babu, mám gitaru. Keď príde tá správna zistím to, zatiaľ som sám slobodní s dokonalým hlasom."
Ja nie som taktiež sama, mám totiž Joela, má 19, býva v Londýne. Chodíme spolu už takmer tri roky, od vtedy ako som nastúpila do Londýna do školy.

Pri jedení ma napadol jeden mega super nápad, zavolám Margaret. "Hi Marge, I have one question. Can I?" opýtala som sa milým hraným tónom. "Hello, Hello Roxy, yes you can." Odvetila, no to bolo myslené s ozajstnou radosťou.
"Please, a project from school…Can we make it together?" "Yes, we can. It is good idea."
Takže môj plán sa mení na skutočnosť. "About what do you have it?" "It is about animals from jungle." "It is so good, you can make it and we will tell to teacher that we make it together. Okey?" "Okey. We are the best friends." "Yes we are." povedala som ironicky. "By." rozlúčila sa a ja som to zrušila.
"Kto je Marge?" opýtal sa Rišo, ja som sa uškrnula "Je to triedna trapka, má čisté jednotky. Každému všetko uverí, tak ako ste počuli. To znamená, že sa môžeme vykašľať na celý projekt, budeme si užívať. Viem že je to zlé, tak ale dievčatko sa aspoň poteší." "Si myslíš, že my sme to nikdy neurobili?" zaškeril sa Paťo "Nedávno."
Rozhodli sme sa ísť do Blavy, kde sa zastavíme na koncert Simple Plan, aby sme ich predskočili, ako sme mali sľúbené, vlastne ako mali ešte chalani dohodnuté. Strašne sa na to teším, lebo sa stretnem s jednou z mojich naj skupín.
Viezli sme sa autom, bolo mi fakt dobre. Spievali sme si rôzne dobré piesne. Necítila som sa vôbec previnilo. V najlepšej časti piesne Untiled mi zavibroval mobil vo vačku, esemeska, od Joela: " Teším sa moc na teba.", je to jedna z mála viet, ktoré vie po slovensky. "Koľkého je dnes?" "17." Dostala som rýchlu odpoveď "Zajtra o 16:00 musím byť na letisku v Bratislave." "Prečo?" opýtali sa všetci naraz "Príde Joel." myklo ma, lebo Patrik dupol na brzdu "Čo že?" "On tiež nemôže vedieť, že som v skupine." "Prečo?" "Lebo by to vykecal v škole."
"No a? Aspoň by nás poznali aj v Londýne."
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 *Sa5m *Sa5m | Web | 20. srpna 2011 v 0:41 | Reagovat

Máš moc hezkej blog.. navštiv prosím můj a promiň za reklamu ;)

2 *Sa5m *Sa5m | Web | 20. srpna 2011 v 12:30 | Reagovat

děkuji :-) ♥

3 Wíí Wíí | Web | 20. srpna 2011 v 13:55 | Reagovat

Wow, ikdyž jsem měla trošku problém s ajinou, ale nakonec jsem to přeložila, sama! :D
uvidíme jak se bude pokračovat...uhmm :))

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama