2. kapitola....Spomienky

24. září 2011 v 14:14 | Asha |  Punková uspávanka
Opäť som myslela na Joela, i keď som nechcela, ale neviem zastaviť prúd myšlienok na neho, ktorý sa vlieva do mojej hlavy a tam sa ukladá a ostáva. Nechcem spomínať, no nedokážem sa brániť, spomienky sa ku mne blížia ako nebezpečný hurikán, ktorý ma zničí. Ten príval pekných chvíľ, čo sme zažili ma ubíja.
Škola za začne už o dva týždne, no ja neviem ako to tam prežijem, budem ho vídavať dennodenne. Všetci budú vedieť, že už nie sme pár, on je totiž najpopulárnejší a najobľúbenejší chalan školy. Nie je predstavenie, v ktorom by sa neocitol, každá hra sa o neho doslova bije. Všetci chcú aby bol akurát v ich školskej hre.
Opäť sa mi chce plakať.
Idem k babke, tam sa cítim najlepšie, lebo jej koláče sú ako lieky, ktoré utíšia všetku bolesť. Recept koláču sa predáva z generácie na generáciu, je to zvláštne, ale máme to tak zaužívané. Moja mama ten koláč nevie, lebo je s babičkou pohádaná a povedala, že to je len hlúpa tradícia. To znamená, že recept dostanem ja, keď dovŕšim 25 rokov. Už iba 7 rokov.
Babka mi dá hádanku, ak ju uhádnem zaslúžim si poznať tajomstvo tej dobroty.
Z pohľadu Patrika:
Po dlhej noci cvičenia baletu, som sa konečne hodil do mäkkej postele.
Zobudil som sa až na vravu mojej rodinky. Mamka a otec rozprávali pokojným hlasom, no brat mal tón mierne zvýšený. To sa mi zdalo, alebo naozaj treslo niečo sklenené?! Nikto na mňa neberie ohľad na to, že som trpel v špičkách do jedenástej? Tancovanie je únavné, ale balet, to je ešte náročnejšie.
Mám otlaky na nohách, ledva chodím a ešte musím makať, lebo nemám zvládnutú jednu otočku .
Zrejme sa budem musieť postaviť, prejsť do kuchyne, lebo rozhovor naberá na obrátkach.
Odkráčal som na rušné miesto "Čo sa deje?" Na odpoveď som nečakal dlho "HOVNO!" povedal môj trinásť ročný brat a tresol dverami na izbe.
"Posaď sa." Povedal mama. Deje sa niečo vážne, vždy keď sa mám pri rozhovore posadiť, je to tak.
Preglgol som na prázdno. "Sťahujeme sa." No tak, to nie je také zlé, veď sťahovanie plánovali už dlho. Z paneláku do rodinného domu, to je len a len dobré.
"Kam?" opýtal som sa "To je ten problém." Postavil sa otec a začal sa prechádzať.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Rony Rony | Web | 26. září 2011 v 20:05 | Reagovat

No wow!! Skvělý, už aby bylo pokračování, těším se. Chci vědět kam se stěhujou! :D
Navíc mám chuť na koláč, sakra, žádný doma nemáme :D :))

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama