Říjen 2011

Reťazovka

31. října 2011 v 20:26 | Asha |  Len tak tak :D

Nepokaz nám to! Pošli túto správu 20 ľuďom a dostaneš zadarmo chleba s paštétou, potom vyjdi na ulicu pred dom, daj si dole nohavice, jebni si ten chleba o čelo a zakrič: "Som totálny kretén, pretože verím na takú hovadinu, ako je reťazová pošta! Mám asi v hlave nasraté a preto to posielam i ďalším ľudom!" Chcel by som poďakovať všetkým, čo mi po celý rok 2011 posielali tie dementné reťazové e-maily! Už som mal byť 500 krát zamilovaný, 290 krát nešťastný a 170 krát mrtvý. Ďalej som mal zaplatiť pol milióna za platené ICQ. A 30 krát mi nový supervírus mal zničiť všetky údaje v PC, prípadne v mobile. A to len kvôli tomu,že som odkaz neposlal 15tim ľuďom. Prisahám, že pokiaľ túto správu nepošleš do 10 sekúnd aspoň 7500 ľuďom, tak zajtra o 18:30 príde dinosaurus a pretiahne ťa !!! STRASNA HALUZ

:D:D:D Neviem sa prestať smiať ;D Ono to je tak úžasné....
Zajtra asi pôjdeme von (pár ľudí z našej triedy) a tak dúfam, že bude dobre...Máme nových susedov, majú 3-och pekných sinov :D....Jeden sa podobá na krokodíla, druhý má velkú hlavu a posledný je ako opica, ale inak sú pekný ;))

Hayley

30. října 2011 v 22:29 | Asha |  Len tak tak :D
Som lenivá na to aby som pridávala články, ospravedlňujem sa, ale fakt sa mi nechce :D
A preto je tu ďalšia moja kresba ;)) Čo poviete??

Čo poviete na môj nový obrázok??

28. října 2011 v 20:30 | Asha |  Len tak tak :D
Som celkom spokojná, ale mohlo byť lepšie ;))

O čom vlastne píšem??

26. října 2011 v 20:02 | Asha |  Len tak tak :D
V piatok konečne začínajú prázdniny, už sa fakt teším. Mám síce pocit, že zajtra je sobota, ale to bude kôli zajtrajším iba trom hodinám. Potom ideme do mesta, lebo Dominik mal narodeniny...;)) O šiestej mám anglinu, tam asi zomrem, ale inak prežijem :D
Neviem to prestať počúvať, uuuplne úžasné ;)

Emo fashion

22. října 2011 v 18:45 | Asha |  Len tak tak :D

inšpirácia, sústredenie, pravý opak mňa ;)

21. října 2011 v 19:49 | Asha |  Len tak tak :D
Máte dáky vzor? Niekoho kto vás inšpiroval k niečomu, človeka, ktorého si veľmi ceníte a ste radi, že je.
Minule som nad tým premýšľala, no ja asi ani nemám nikoho takéhoto. Nemal ma k čomu nič inšpirovať, nič som nespravila a ani neviem čo by som mala urobiť! Chcem byť herečka, ale nemám obľúbenca. Filmy pozerám podľa toho čo sa mi zapáči, dej a podobne a nie iba pre to, že ten herec je pekný, je ľahké zaujať výzorom, ale príbehom, to je už zložitejšie. Ak sa nestanem herečkou, neviem čo budem, lebo nič neviem, nič ma nebaví a cez každú hodinu sa rozprávam, najprv s lavicou za mnou a potom v predu ;)
Priznávam sa, nie som zase až taká sprostá, ja som len lenivá ;D Asi by som si mala vstúpiť do svedomia, zlepšiť si známky a začať sa správať primerane na svoj vek :D
Len kecám, ja sa nedokážem správať primerane veku, som na to moc šialená ;D
Idem sa navečerať :))

Majte saaa :)
Vaša Asha ;D Som normálne :D:D:D

Nemocnica, lietanie a už asi nič

18. října 2011 v 21:31 | Asha |  Len tak tak :D
Prepáčte, že som sa vôbec neozvala, ale v sobotu mi teploty vystúpili na 40-tky a šla som na pohotovosť. Nechali si ma v nemocnici a ja som tam strácala nervy, lebo som už chcela ísť domov.
Fakt ma sralo, že tam musím trčať, lebo v pondelok som už nemala teplotu, ale nakoniec ma pustili až dnes. Mala som šťastie, že ma nedržali ešte dlhšie, lebo to by som asi vyskočila z okna.
Možno by som sa konečne naučila lietať...
No nebolo by fajn, občas roztiahnuť krídla vyskočiť a vznášať sa v oblakoch?! Určite áno, sníva o tom každý.
Ozvem sa ešte, ale nechcem byť moc dlho pri PC aby ma nezačala bolieť zase hlava, nemala som z toho potom teplotu a nešla naspäť do tej bielej väznice...ešte vám potom porozprávam :))

Vaša Asha :)

Známky a psy

14. října 2011 v 21:28 | Asha |  Len tak tak :D
Od stredy som tračala u babky s mojím mladším bráškom, bolo mi naozaj smutno za blogom.
Buď som sa učila, alebo ppozerala telku no a samozrejme som si kreslila a písala pokračovanie k Punkovej uspávanke, mohlo by to tu byť zzajtra. Dúfam, že sa pobavíte.
Nezažila som nič zaujímavé a tak neviem čo mám napísať,a le ja si vždy niečo nájdem, nebojte sa :)
V utorok keď som šla k doktorke (poobede), mali sme dejepis. Rozdával nám písomky a ja som sa strešne tešila na jednotku. Moja písomka bola medzi poslednými, keď konečne prišlo na moje meno, bola som šťastná, druhá jednotka z dejepisu za tento rok.
Pomaly som si zložila nohy zo Zuzkynej stoličky a prešla som popri nej, sedím v druhej lavici takže nikdy nemám dlhú pechádzku. Pri katedre som sa zastavila a s nadšením pozrela na písomku. Skoro som odpadla! "To nie je možné," pomyslela som si. "Ako to, že 2?"
Sklamaná so sklopenou hlavou som si šla sadnúť, prvý raz čo som si bola taká istá. Teraz si asi myslíte, že som dáka bifloška, ktorá nosí iba čisté jednotky, ale opak je pravdou! Ja som na tom so známkami strašne zle, priam hôzostrašne. Tento rok som chcela aby sa všetko zlepšilo, aĺe nie, to sa nestane!
Najprv sa všetko zdlo tak sľubné, kým som nemala známky z chémie a angliny.
Chémia mi nikdy nešla, nerozumiem jej, ale anglinu viem, iba písomku vždy pokazím, ne hodine to viem, ale jak mile príde test, hrôza.

Asi vás nezaujíma moja škola, známky a podobne, ale potrebujem sa vyrozprávať.

Teraz tak od veci- Brat so sestrou stále pobehujú po dome "Už sú tu? už sú tu?" Zrejme má prísť návšteva, ale nemám zdania kto to bude...Mám síce dva návrhy, ale ešte som sa nerozhodla či sú isté...
1. susedia od vedľa...t.j. sesternica, teta, ujo, bratranec a ďalšia sesternica (To nie je zrovna dobrý nápad)
2. Susedia o dve ulice ďalej...t.j. malé 7 ročné dievča a jej rodičia. (Radšej oni)
Šla som to overiť. Je to tá prvá možnosť, ale iba teta a mladšia sesternica. No práve som si nie istá, či nakoniec prídu, lebo brat a sestra neposlúchajú. Mama po nich stále hučí, chudák pes sa jej bojí.
Máme doma štyroch psov. Tri sú feny a jeden je pes.
Dve najstaršie sú sestry- Bella a Bessie (Bella Donna a Big Vixen), ďalej je Lila (celé meno neviem) a najmladší je Remi (tiež neviem). Lilu budeme strážiť dva mesiace a potom ju musíme vrátiť, máme ju už asi týždeň, takže si s nami ešte užije. Remi je najmladší člen rodiny. Bessie je náš druhý pes, pred ňou sme mali Maxa, ale museli sme ho dať preč, teraz má asi dva roky. May s Bessie sa sterol, on ju stále obraňoval , mali sa radi. Balla k nám prišla keď sme museli dať Maxa preč.
Samozrejme dám aj fotky :))
Tak to je Bessie a Bella. To flakaté bielo hnedé je Bella, vedľa nej žíhané (tmavšie) je Bessie. Bella je dosť živá povaha, pravý opak lenivej Bessie.
Dobre ostatný budú nabudúce...pááá :)
Vaša Asha :)) bru bru noc :D

Sum 41

13. října 2011 v 20:21 | Asha |  Listen it every day

Blink 182

12. října 2011 v 18:32 | Asha |  Listen it every day
Oni sú super!! :))

converse

11. října 2011 v 20:27

Máte radi Converse??
Ktoré sú naj?? :D Podľa mňa všetky :))

Zombie

10. října 2011 v 16:10 | Asha |  Listen it every day
Poznáte Cranberries?!
Túto pieseň od nich mám asi najradšej :))

2.k.-3.č.

9. října 2011 v 19:01 | Asha |  Punková uspávanka
Večer sme zase pozerali rozprávku, no tentoraz vyberala Roxy "Mŕtva nevesta", to je niečo podobné ako tá včera. Milujem rozprávky na tento štýl.
Mobil som zapol okolo pol dvanástej, žiadna nová správa, bol som prekvapený a zároveň som sa tešil. Pri filme sme pili kakao a stále sme sa smiali..."Táto rozprávka sa mi páči."

Ku koncu som sa smial asi najviac...
"Kam tá nevesta odletela?" opýtal som sa
"Ona šla do neba." odvetila Roxy úplne normálnym tónom
"Toto nie je rozprávka pre mňa, už sa mi to nepáči." stoplo som to a začal som kecať "Ako môžu tak skvelú rozprávku pokaziť tak, že ju znáboženštia?!" bolo mi to smiešne, ale snažil som sa rozprávať úplne prirodzene ako vždy.
Potom sme sa už všetci smiali.

Presne o pol jednej sme si šli robiť srandu chalanou z kapeli a začali sme im prezváňať, asi po desiaty krát, keď mohlo byť asi pol druhej, sme im aj zavolali nech sa ráno stavia, dáme si skúšku.

Ráno som zase robil raňajky, ale tentoraz zdravé, zeleninkové! Keďže chalani dorazili dosť skoro, raňajky si dali s nami.
Skúať sme šli do garáže hneď poobede, ktorý som zase robil ja. Tekvicová polieva a špgety s rajčinovou omáčkou a slaninkou.

Skúška bola naozaj vtipná, lebo som sa nevedel prestať smiať na výrazoch, ktoré hádzal Matej vždy keď som skomentoval, že ako zle hrá. Až potom sme prišli na to, že nemá naladenú basgiatru, hlavneže "Nie ja som ju ladil pred tým ako som šiel z domu." Niekto proste nemá pamäť.
Každú skúšku točíme a odkladáme do počítaču, aby sme z toho potom urobili cd-čko a mohli sa na tom zabávať keď sa nás naše deti budú pýatť "Čo ste robili keď ste boli ešte mladý?!"
Chalani tiež ostali na noc u Roxy. V záhrade sme rozložili stan a tvárili sme sa, že sme v divočine, aj to sme natáčali. Bola to naozaj zábava.
Rozprávali sme si zábavné horory, úplné blbosti, ktoré k nám patria. Keep Away Me by bez blbostí neboli tým čo sú!
Za dva dni máme koncert v Novej pekárni (podnik v Nitre, chodím tam dosť často, len tak na pio, alebo kolu), strašne sa tešíme.

2.kapitola-3.časť

8. října 2011 v 21:19 | Asha |  Punková uspávanka
Celý deň som premýšľal. Rodičia určite nevedia kde som, ale prečo by ich to aj zaujímalo, vedia, že mi totálne pokazili celý život. Na akú školu tam pôjdem? Čím sa budem živiť v živote? Budem herec ako mama, alebo predavač ako otec, čo je pre mňa to pravé?! Povolanie, ktoré je pre mňa stvorené, som už našiel, ale pár ľudí mi chce prekaziť životnú príležitosť.
S Roxy sme sedeli v jej izbe, pozerali sme moju obľúbenú rozprávku "The Nightmare Before The Cristmas." (Predvianočná nočná mora), spievali sme s nimi a konečne som sa po tej správe so sťahovaním cítil dobre. Roxy a jej rodinka mi vždy dokážu zdvihnúť náladu, s nimi si rozumiem. Andrej je najmladší, stále milý a pokojný. Dominik je o pol roka starší ako Roxy, možno to je aj preto, ale sú správaním úplne rovnaký, obaja si z človeka robia srandu, ale pritom ho dokážu povzbudiť! A najstarší je Michal, ktroý má vždy rozum a riešenie na všetko, ale on vraví, že je ešte stále dieťa.
Zobudil som okolo desiatej, ale Roxy ešte spala, tak ako aj jej bratia, ale pán a pani domu boli už dávno v práci keďže je pondelok.
Šiel som do kuchyne a začal som chystať raňajky pre všetkých, nech sa potešia. Roxy sa prebrala asi 7 minút po mne a pomohla mi dokončiť wafle s medom, mňam, milujem sladké raňajky.
Oni traja sa zobudili zhruba naraz a to okol pol jedenástej, wafle boli stále teplé a chutnučké, pripravené s láskou.

Ešte včera večer keď som sa rozprával s pánom a pani Votočkovími, navrhli mi aby som u nich ostal aspň do konca prázdin a presne to mi povedal ráno aj Dominik "Môžeš tu ostať,a le pod podmienkou, že budeš variť!" žartoval.
Obed som robil tiež, bola biela cesnaková polievka a zapekaná brokolica so syrom, všetkým to chutilo a aj Linde (pani Votočková mi kázala aby som jej nehovoril priezviskom, lebo je to hrozné) aj Georgovy (pán Votočka ma požiadal o to isté).
Večer som napísal správu našim "Som u Roxany...Ostávam tam až do konca prázdnin, potom sa uvidíme."
Nechcel som vedieť čo odpíšu a tak som si vypol mobil.

2. kapitola/2.časť

7. října 2011 v 21:31 | Asha |  Punková uspávanka
Bál som sa, nevedel som ako sa tváriť, čo robiť.
Ruky sa mi strašne potili, cítil som ako mi pot z napätia steká po čele až na krk. Sústredil som sa na každý otcov pohyb, na mamine mlčanie, ktoré mi pripadalo, akoby prezrádzalo viac než stovku slov, no nevedel som aká reč je použitá pre tie písmená, hlásky, slová, dokonca pre celé vety. Dýchal som pomaly a zhlboka, tik môjho srdca stále menil rytmus. Nenapadalo ma kam až by sa naši odhodlali odísť, ale ani neviem prečo by to robili?!
Už som nevedel vydržať a tak som zakašľal. Obaja na mňa pozreli.
"Prosím nehnevaj sa, nechceme ti zničiť život." Konečne sa odhodlal otec k slovám "Sťahujeme sa do USA
Vytreštil som oči, neveril som vlastným ušiam. Ani ma nezaujímalo kam presne, stačilo, že to bolo tak nesmierne ďaleko! "Ako budem v kapele, keď budem na opačnej strane zeme?!" zhukol som "Je to nemysliteľné!" Mal som pocit, že sa za chvíľu pustím do plaču. S námahou som sa opýtal "Prečo tam vlastne ideme?"
Tentoraz sa odvážila niečo povedať mama "Mám šancu si zahrať vo filme, ktorý sa bude natáčať v Hollywoode a ja to chcem prijať. Otec si tam tiež nájde lepšiu prácu ako má tu. Musíš to rešpektovať." Chytila ma za plece a jemne objala.
Bol som ako kamenná socha, ledva som dýchal...
"Myslíte len na seba!!" konečne som sa pohol, ale rovno som za sebou na izbe tresol dverami. Naozaj som sa rozplakal.
Hodil som pár vecí do tašky, zbalil som Amy, moju najlepšiu gitaru, ktorá dostala meno po talentovanej speváčke Amy Winehouse, ktoré umrela ako 27 ročná. Bola naozaj skvelá, mal som ju rád.
Pomaly a neisto som otvoril okno, zacítil som teplo, ktoré sušilo slzy na mojej tvári. Slnko pieklo, už teraz mi bolo teplo. Rozhliadol som sa okolo seba, na stole som zbadal kartičku na autobus a tak som sa za ňou načiahol. Vtedy som si všimol, že sa niekto blíži, počul som tiché kroky.
Rýchlo som vyhodil von tašku, Amy som vybral z obalu. Tváril som sa, že na nej hrám. Mama vstúpila aj s uplakaným bratom, posadila ho ku mne na posteľ so slovami "Vyrozprávajte sa," zavrela dvere a odišla. S Matúšom sme na seba chvíľu pozerali a potom som sa ho opýtal, že čo si myslí o sťahovaní. Vraj by do Hollywoodu šiel, keby tu nemal kamošou. Vraj uznáva, že ja to mám horšie, keďže tu mám kapelu, ale aj on mal doteraz život.
Zhodli sme sa, že našich nepresvedčíme o tom, aby sme sa nesťahovali. Je to nemožné.
Zrazu som sa postavil a zbalil Amy naspäť do obalu "Čo robíš?" hľadel na mňa nechápavo Matúš. Nechcel som mu prezradiť čo sa chystám urobiť. Nakoniec to zo mňa vymámil a sľúbil, že ma neprezradí, lebo sme bratia a obaja máme problém so sťahovaním.
Vyliezol som na parapetu. Vyšvihol som sa von, dopadol som na nohy, Matúš mi potom podal Amy. Preliezol som plot a nenápadne som sa rozbehol smerom na autobus.
Plakal som, nevedel som kam ísť, ale akú, takú predstavu som mal.
Asi sa pôjdem vyrozprávať Roxane, veď je moja najlepšia kamoška, ona ma pochopí, alebo aspoň dúfam.
Autobus mal ísť až za pol hodinu a tak som sa vybral peši, rozhodol som sa, že na autobus nasadnem potom.
Bol som úplne na dne, chcel som skočiť niekde z mostu a skoncovať s týmto trápením, no problém je, že ja by som to nedokázal. Som slabý!
Aj keď navonok pôsobím ako veľký punk-rocker (teraz s rozmazanými očami), som naozaj citlivý, to znamená, že niekde vnútri som aspoň trošku emák. Priznávam, ale tieto štýly sú si podobné, aj keď to tak na prvý pohľad nevyzerá.
Na najbližšej zastávke som sa posadil a vyčkal si na autobus. Meškal.
Šiel až o pol hodinku neskôr, no mne to neprekážalo, lebo mi aj tak už bolo všetko jedno. Keď som nastúpil, všetci na mňa strašne zvláštne pozerali, cítil som ako ma ich pohľady prepaľujú. To vyzerám až tak zle?!
Sadol som si dozadu vedľa dákeho hip-hopera lebo inde nebolo voľné, nemal som na výber. Jeho myšlienky asi tiež neboli zrovna milé, dôvod je už len ten hip-hop. Pozrel som na neho, netváril sa negatívne, ale úplne prirodzene. Jeho tvár mi bola strašne známa, neomylne som sa s ním už stretol. Ozval sa "Patrik?" "Áno?" odvetil som
"Pamätáš si ma? Chodili sme spolu na základnú školu, boli sme najlepší kamoši!"
Až vtedy mi docvaklo kto to je, naozaj sme boli najlepší kamoši, volá sa Ivan. Pamätám si ho! Zarozprávali sme sa, dokonca som zabudol vystúpiť.
Ivan vedel, že mám kapelu, vraj sme strašne známi, všade nás hrajú, prečo som o tom nevedel?! Vtedy som sa zase rozplakal, ako mi môžu zničiť tak skvelý život?!
Bolo to trošku "trápne" plakať pred ním, ale bolo mi to jedno, každý má problémy, no nie?!

Konečne som dorazil k Roxane. Všetko som jej vyrozprával, dala mi čaj a niečo na jedenie, lebo som bol už naozaj hladný. Dovolila mi u nej zostať do zajtra, ale mám sa rozhodnúť čo budem robiť ďalej.